Medzinárodná železničná preprava je dnes pre mnohých importérov atraktívnou alternatívou k námornej preprave. Firmy ju volia najmä vtedy, keď nechcú čakať dlhé týždne na príchod tovaru po mori, no zároveň hľadajú lacnejšiu možnosť než leteckú dopravu. Na internete sa často objavujú optimistické čísla o „12–15 dňoch vlakom“, no realita je omnoho zložitejšia.
V tomto článku si porovnanie ukážeme na jednej z najvyužívanejších trás: Ázia – Európa. Pozrieme sa na to, ako rýchlo sa tovar v skutočnosti dostane do Európy, prečo železnica nikdy nebude extrémne rýchla a ako sa porovnáva s námornou prepravou – najmä v období, keď lode čoraz častejšie obchádzajú Afriku kvôli bezpečnostnej situácii v okolí Suezského prieplavu.
Koľko v skutočnosti trvá železničná trasa?
Transit time (samotná fyzická preprava) vlakov z čínskych terminálov nie je jeden univerzálny údaj. Líši sa podľa mesta, sezóny, kapacít na hraniciach a európskeho terminálu. Najčastejšie sa pohybuje v rozmedzí:
- 20–30 dní transit time,
- 28–40 dní door–door (vrátane vyzdvihnutia, konsolidácie, colnice a doručenia v Európe).
Prečo nemožno počítať s 12–15 dňami?
Na prvý pohľad môže železničná preprava pôsobiť jednoducho. Vlak prejde naprieč Áziou a Európou po súši a dorazí na terminál v EÚ. V praxi však trasa zahŕňa množstvo procesov, ktoré ju výrazne spomaľujú.
Najväčšie oneskorenia vznikajú pri dvoch povinných prekládkach. Na hranici Čína/Kazachstan a Bielorusko/Poľsko — kde sa menia vagóny kvôli rozdielnym koľajovým rozmerom. Každá prekládka môže zabrať niekoľko hodín až desiatok hodín v závislosti od vyťaženosti terminálu. Ďalším faktorom je samotná rozsiahla vzdialenosť, ktorú musí vlak prejsť. Rusko má vyše 9 000 km železničných tratí, po ktorých idú nákladné vlaky priemernou rýchlosťou 60–90 km/h. Do toho vstupujú technické zastávky, colné režimy a sezónne zápchy.
Najčastejšia linka prechádza cez:
Čínu → Kazachstan → Rusko → Bielorusko → Poľsko → EÚ
Každá hranica znamená nový colný režim, technické náležitosti, dokumentáciu a čas navyše. Najväčšie úzke hrdlá sú tradične Alataw Pass, Khorgos a následne Brest–Małaszewicze na vstupe do EÚ.
Ako sa s železnicou porovnáva námorná doprava?
Námorná preprava bola dlho najstabilnejšou a najpredvídateľnejšou formou dopravy. Klasická trasa cez Suezský prieplav trvala z Číny do Európy typicky cca 35–45 dní, podľa prístavu a prekládok. Situácia sa však zmenila. Bezpečnostné problémy v Červenom mori spôsobili, že mnoho prepravcov sa rozhodlo obchádzať Afriku cez mys Dobrej nádeje, čo predlžuje cestu o 10–14 dní. Dnešná realita pri námornej preprave je teda 8–9 týždňov.
Tak čo je rýchlejšie? A čo je spoľahlivejšie?
Železnica je priemerne o 20–25 dní rýchlejšia než loď — najmä keď lode obchádzajú Afriku. Zároveň je však citlivejšia na kapacity terminálov a geopolitickú situáciu. Námorná doprava má naopak dlhšie transit times, ale stabilnejší harmonogram a nižšiu cenu, čo ju robí ideálnou pre veľké objemy.
Pre ktoré zásielky sa oplatí železnica?
V praxi sa železnica najviac oplatí firmám, ktoré:
- potrebujú rýchlejšiu dodávku než loď dokáže ponúknuť,
- nechcú platiť letecké ceny,
- dovážajú tovar, ktorý je kompaktný, paletizovaný alebo citlivý na čas (ale nie urgentný).
Naopak, pri objemnom tovare alebo veľmi cenovo orientovaných produktoch zostáva námorná preprava najvýhodnejšia.
Železnica nie je expres, ale je to najlepší kompromis
Železničná preprava nie je ultra rýchla. Prekládky, colnice, obrovské vzdialenosti a kapacitné úzke hrdlá spôsobujú, že sa jej transit time väčšinou pohybuje okolo 35 dní. Napriek tomu je to stále najvýhodnejší kompromis medzi rýchlosťou a cenou.
V Infinity Forwarding zabezpečujeme rýchlu, spoľahlivú a profesionálne riadenú medzinárodnú prepravu tovaru. Postaráme sa o kompletný proces a navrhneme riešenie, ktoré najlepšie vyhovuje typu vašej zásielky – či ide o menší kusový tovar alebo celý kontajner.
Ak hľadáte optimálny pomer medzi rýchlosťou, cenou a bezpečnosťou, radi vám pripravíme cenovú ponuku.
